NIE JE OBCHOD AKO OBCHOD

Inými slovami, popisujeme tu, ako by postupoval imaginárny lyžiar Homo Economicus.

Náš Homo Ecomomicus teda došiel k názoru, že potrebuje nové lyže, a čo teda teraz s tým. Nepochybne začne zhromažďovať všetky dostupné informácie o všetkých lyžiach, ktoré sú na trhu k dispozícii. Číta katalógy jednotlivých firiem, lyžiarske časopisy, výsledky rôznych lyžiarskych testov, sleduje diskusie na internete, počúva rady od známych, vznáša otázky do poradenských centier a všetky informácie postupne vstrebáva. A teraz nastáva veľmi dôležitý moment. Konfrontuje všetky nazbierané informácie so svojimi lyžiarskymi schopnosťami a potrebami. Je potrebné si uvedomiť, aké lyže vlastne potrebuje. Inými slovami, prečo by si mal kupovať lyže typu allmountain s šírkou 80 mm v strede a viac, keď mimo zjazdovky netrávi skoro vôbec žiadny čas alebo len veľmi minimálne a to skôr omylom. Takáto široká lyža sa na upravených tratiach veľmi pomaly preklápa z hrany na hranu a je lenivá a málo vrtká. Takže síce má na nohách lyžu, čo v teste dostala 6 hviezdičiek z 5, ale sotva využije z polovice jej vlastnosti a vlastne táto lyža nie je pre neho určená. Prečo by si kupoval univerzálnu allround lyžu, keď vlastne miluje krásne dlhé oblúky na upravených pláňach, alebo sa naopak vyžíva v krátkych zákrutách? Nakoniec by zistil, že si kúpil výbornú lyžu, čo vie síce ako krátky tak dlhý oblúk , ale ani jeden poriadne. Na kopci by nakoniec spoznal, že si mal kúpiť lyžu z kategórie race carver a užívať si toho, čo má vlastne na lyžovanie rád: "letieť po zjazdovke ako vietor."

Homo economicus si teda v prvom rade uvedomí, čo ho na lyžovaní baví. Či upravené trate, dlhý oblúk, krátky oblúk, prašan, bubny, alebo je celý deň v snowparku. Potom sa bude sústreďovať na kategóriu lyží, ktorá je pre neho určená. Veľmi dobre vie, že si rád lyžovanie užíva a že ona tá lyža, čo zázračne vie všetko, vie síce od niečoho kúsok, ale dokopy vlastne nič.

Keď si vybral kategóriu lyží, ktorá mu bude sedieť, tak teraz už len vybrať tú správnu lyžu naprieč všetkými značkami a kúpiť ju. V tomto má dve možnosti. Buď zvolí najlepšiu variantu, a to že venuje výberu lyží 1-2 dni a v nejakom verejnom teste si vyskúša pokiaľ možno všetky modely lyží z danej kategórie, alebo si nechá poradiť od profesionálov. Prvý variant je časovo náročnejší a samozrejme aj drahší, u druhej varianty sa musí spoľahnúť na rady od profesionálov. Ak teda nemá čas a peniaze nazvyš, musí si nechať poradiť, ale ako pozná profesionála? Je síce pekné, keď mu v obchode predavač o tej lyži vykladá naučenú básničku a odporúča mu ju, pretože ich majú na sklade naozaj veľa. Nakoniec ale tiež môže zistiť, že daný predavač nikdy v živote nelyžoval a pletie si Donovaly s Chopkom. A alebo si Homo Economicus píše dlhé emaily s predajcom na internete, aby nakoniec zistil, že daný korešpondent okrem lyží ponúka aj veľmi kvalitný prací prášok a výhodne sadu školských potrieb a lyže prekupuje od kohosi iného a je si len stopercentne istý, že tie lyže, čo predáva, sú také tie dve dostičky, čo zaberajú zbytočne veľa miesta v jeho meziskládku.

Homo Economicus teda vždy tieto "pasce", čo na neho číhajú ako na internete, tak v kamennom obchode prekukne. Na internetových stránkach daného eshopu vždy pozrie do kontaktov a pozrie sa, či za lyžiarskym eshopom stoja lyžiari alebo pochybný PO BOX bez mena, či veľmi úspešný predavač počítačových hier, ktorý to tiež "skúsil" s lyžami. V kamennom obchode i v eshope sa vždy opýta na osobné skúsenosti predavača s danými lyžami, aby zistil, na základe čoho a prečo vlastne mu tieto lyže odporúča. Tých dôvodov môže byť totiž veľa a nie všetky môžu byť prospešné pre nášho vzorového Homo Economica. Keď teda dospeje k záveru, aké lyže mu budú presne sedieť, vyvstáva posledné úskalie: cena. Homo economicus si veľmi dobre uvedomuje, že jeho vybrané lyže majú obvyklú cenu a že ich môže zohnať + / - za túto cenu. Ak ním vyhliadnutý obchod ponúka akčnú zľavu, zoženie ich aj o niečo lacnejšie. Keď je však zľava u úplne nového modelu nižšia napríklad hneď o 25%, začne tušiť, že asi nie je všetko v poriadku. Homo Economicus totiž veľmi dobre vie, že spoločne s novými lyžami si kupuje aj dvojročnú záruku a tú mu môže poskytnúť len obchod, za ktorým stojí autorizovaný dovozca alebo výrobca, alebo priamo výrobca lyží a nie obchod, ktorý lyže pochybne získal buď mimo autorozivaného dovozcu, alebo dokonca nie celkom legálnou cestou.

Vrchol tohto honu na čo najnižšiu cenu bol predvlaňajší prípad, kedy bohužiaľ niekto odcudzil väčšie množstvo nových modelov od istej značky lyží, bohužiaľ alebo snáď vďaka bohu bez viazania. Daný "obchodník" ich začal ponúkať na internetových aukčných serveroch za neskutočnú cenu 120 až 170 EUR bez viazania. Pritom sa jednalo o lyže v hodnote 600 EUR a viac v sete s originálnym viazaním. Na internete síce upozorňoval, že sa jedná o lyže bez viazania, ale to stovkám Homo NE-economicus nevadilo a nakupovali. Neskôr zistili, že na tieto lyže pasuje, vďaka originálnemu systému uchytenia, len originálne viazanie. A to už daný pokútny "obchodníček" nemá, ale má ho len výhradný zástupca. Ten ho však nikomu zvlášť nepredá, pretože má všetky lyže napárované s viazaním a nechce podporovať tento nečistý predaj. Takže stovky Homo NE-economicus boli o 120 až 170 EUR ľahší a stále nemali lyže, na ktorých by sa dalo lyžovať. Pochopiteľne náš "obchodníček" neponúkal to, čo je u kvalitných obchodov samozrejmosťou, 14 denné vrátenie peňazí za nakúpený tovar, bez udania dôvodu a jeho klienti mali holt smolu, že mu skočili na lep.

Homo Economicus dobre vie, že jeho čas strávený na horách je vzácny a že si ho chce maximálne užiť do posledného oblúka. Dobre vie, že dobré lyže vhodné na jeho štýl jazdy tento pôžitok ešte umocnia, a že keď by náhodnou mali konštrukčnú vadu, že dostane od svojho predajcu čo najrýchlejšie nové. Nič nerieši, neprepína, nikam nevolá, nelamentuje, len sa v každom oblúku smeje.